Kuny, najmä kuna skalná (Martes foina), sú fascinujúce, no pre mnohých aj poriadne problematické zvieratá. Ich schopnosť adaptácie na mestské a prímestské prostredie je obdivuhodná, vďaka čomu sa stali nekorunovanými kráľovnami podkroví, motorových priestorov a žiaľ, aj kurníkov. Ich úspech spočíva v mimoriadnej inteligencii, mrštnosti a nenásytnej zvedavosti, ktorá ich často privedie do tesnej blízkosti ľudských sídel.
Kto je kuna? Detaily o tomto dravcovi
V našich končinách sa stretávame predovšetkým s dvoma druhmi kún:
- Kuna skalná (Martes foina): Najčastejší „spolubývajúci“. Má hustú, hnedosivú srsť, ale hlavným poznávacím znakom je rozštiepená biela náprsenka, ktorá sa tiahne až k predným končatinám. Nohy má holé, bez osrstenia. Dĺžka tela sa pohybuje od 40 do 55 cm, chvost meria 20-30 cm a váha je zvyčajne medzi 1,1 a 2,5 kg. Preferuje otvorené krajiny, skaly a dokonale sa adaptovala na život v mestách a dedinách.
- Kuna lesná (Martes martes): Jej srsť je tmavohnedá, niekedy až čiernohnedá. Náprsenka je žltkastá až oranžová a na rozdiel od kuny skalnej nie je rozštiepená, ani sa nerozširuje k predným končatinám. Nohy má osrstené aj na chodidlách. Je o niečo menšia (38-53 cm telo, 20-27 cm chvost, váha 0,8-1,8 kg) a je plachšia, preferujúc lesné prostredie.
Kuny sú nočné tvory s mimoriadne vyvinutým sluchom a čuchom, čo z nich robí efektívnych lovcov.
Čo má kuna na tanieri?
Kuny sú všežravce a ich jedálniček je mimoriadne pestrý, mení sa s ročným obdobím a dostupnosťou potravy:
- Hlavná potrava (čo najradšej lovia): Hlodavce (myši, potkany, hraboše), vtáky a ich vajcia (čo je problém pre hydinárov), menšie zajace a králiky, hmyz (chrobáky, slimáky).
- Rastlinná potrava: V lete a na jeseň s obľubou konzumujú ovocie (čerešne, slivky, hrušky) a rôzne bobule.
- “Ľudské” zdroje: Nezdráhajú sa prezrieť komposty a smetné koše, čo ich často privádza do blízkosti domov.
Rozmnožovanie a útočisko pre mladé
Kuny sa pária v lete (júl-august), no samica prechádza zaujímavou predĺženou graviditou. Oplodnené vajíčko sa začne vyvíjať až koncom zimy, takže mláďatá (zvyčajne 2-5, niekedy až 7) sa rodia slepé a bezmocné v marci alebo apríli. Matka má len jeden vrh ročne a o mláďatá sa stará intenzívne. Oči otvárajú po mesiaci a samostatnými sa stávajú koncom leta či na jeseň.
Pre hniezdo si samica vyberá bezpečné a suché miesto. V prírode sú to dutiny stromov či skalné štrbiny, no v blízkosti človeka sú to:
- Podkrovia a povaly: Ideálne vďaka teplu a tichu.
- Dutiny v stenách, za izoláciou: Poskytujú skvelú ochranu.
- Stodoly, garáže, kôlne: Ak je prístup.
Hniezdo si vystiela mäkkými materiálmi – trávou, lístím, perím, no žiaľ aj izolačnými materiálmi z domov, čím spôsobuje nemalé škody.
Kuna v kuríne: Nočná mora hydinára
Prítomnosť kuny v kuríne je pre chovateľa hydiny pohroma. Kuna je dravá a veľmi šikovná, dokáže preliezť aj malými otvormi a dostať sa do inak zabezpečených priestorov.
Ako sa správa v kuríne? Kuna je oportunista a často loví viac, než dokáže zjesť – hovoríme o “zabíjaní z prebytku”. V panike môže pozabíjať celú hydinu, aj keď si odnesie len jednu alebo dve mŕtve sliepky (alebo vajcia). Jej lovecký inštinkt je silnejší než aktuálna potreba potravy. Zvláštnosťou je, že pri útoku často odhryzne hlavu obeti alebo ju usmrtí záhryzom do krku.
Ako spoznáme, že škody narobila práve kuna?
Rozlíšiť páchateľa v kuríne je kľúčové pre správne zabezpečenie. Typické znaky útoku kuny sú:
- Mŕtve vtáky bez hlavy alebo s rozdrvenou hlavou/krkom: Kuna sa zameriava na hlavu a krk, ktoré sú pre ňu najlákavejšie, prípadne aj na mozog.
- “Chaos” v kuríne: Perie rozhádzané po celom priestore, rozhádzané krmivo, stopy paniky hydiny.
- Časté odnášanie celej obete: Kuna si často odnesie celú mŕtvu sliepku, kačicu alebo kura preč z kurína, aby ju skonzumovala v úkryte.
- Chýbajúce vajcia: Ak zmiznú vajcia, najmä tie čerstvo znesené, je kuna horúcim kandidátom. Dokáže ich šikovne odniesť bez rozbitia.
- Neporušený ohraničujúci plot/stena: Kuna je mimoriadne obratná a dokáže sa pretiahnuť aj 5 cm otvorom. Ak nenájdete väčšie diery, ale len malú štrbinu či medzeru pod dverami, je to znak, že páchateľom je pravdepodobne kuna, nie líška či pes.
- Trus: Malé, tmavé, pretiahnuté výkaly s kúskami srsti alebo kostí, často nájdené na vyvýšených miestach.
- Pachové stopy: Kuna zanecháva špecifický pižmový zápach, ktorý môže byť cítiť, najmä ak má hniezdo blízko.
Ako sa brániť proti kunám?
Boj s kunami si vyžaduje trpezlivosť a proaktivitu, pretože sú chránené a nemôžu byť lovené po celý rok.
- Zabezpečenie auta: Použite špeciálne spreje proti kunám, ultrazvukové plašiče alebo si dajte namontovať elektrické plašiče do motorového priestoru. Parkovanie v uzavretej garáži je najúčinnejšie.
- Zabezpečenie domu: Dôkladne skontrolujte a utesnite všetky potenciálne vstupné body do podkrovia, na povalu alebo do iných častí domu. Otvory väčšie ako 5 cm je potrebné pevne zabezpečiť mrežami alebo pletivom.
- Zabezpečenie kurína: Najdôležitejší je pevný a nepriedušný obvod. Pletivo musí byť pevne ukotvené do zeme (alebo aj zaliate do betónu), aby sa kuna nepodhrabala. Všetky dvere a okná musia byť pevne zatvorené a zabezpečené západkami. Malé otvory pre vetranie musia byť prekryté hustým pletivom. Obrana je podobná ako u lasíc a líšok.
- Odstránenie lákadiel: Nenechávajte vonku krmivo pre domáce zvieratá, zabezpečte smetné koše a kompostéry.
- Plašenie a odchyt: V niektorých prípadoch môže pomôcť ultrazvukový plašič. Ak je problém pretrvávajúci, možno zvážiť živolovné pasce a následné vypustenie kuny ďaleko od obývaných oblastí. Ak si neviete rady, obráťte sa na odborníkov.
UPOZORNENIE: kuna je na Slovensku chránená zákonom. Konkrétne kuna skalná (Martes foina) a kuna lesná (Martes martes) sú zaradené do druhovej ochrany druhov a ich lov je zakázaný. Je zakázané ich chytať, zraňovať, usmrcovať alebo ničiť ich obydlia, najmä brlohy s mláďatami, v období od 1. marca do 31. augusta, ale ich ochrana platí celoročne.
Zákon č. 543/2003 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov definuje kunu skalnú ako chránený druh
Kuna je súčasťou nášho ekosystému a jej prispôsobivosť je úžasná. Pre nás ľudí je však dôležité naučiť sa s ňou koexistovať a zároveň chrániť svoj majetok pred jej zvedavosťou a dravou povahou.
