Japonská nosivá prepelica: Všetko o chove, znáške a vajíčkach

Japonská nosivá prepelica (lat. Coturnix japonica)- výborná voľba aj pre začiatočníkov

Zvažujete chov prepelíc, no nie ste si istí, kde začať? Ak hľadáte malého, nenáročného vtáka s obrovským potenciálom, japonská nosivá prepelica (lat. Coturnix japonica) je bezkonkurenčne najlepšou voľbou. Tento malý, ale mimoriadne produktívny vták si získal srdcia chovateľov po celom svete vďaka svojej nenáročnosti, rýchlemu rastu a predovšetkým fantastickej znáške kvalitných a chutných vajíčok.

V tomto kompletnom sprievodcovi sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť pre úspešný chov japonských prepelíc – od ich povahy a nárokov až po detaily o znáške a odchove kuriatok.

Prečo je japonská prepelica ideálnou voľbou pre chovateľov?

Úspech tohto druhu nespočíva v náhode. Japonská nosivá prepelica ponúka hneď niekoľko kľúčových výhod, ktoré ocenia začiatočníci aj skúsení farmári.

• Extrémne rýchly rast a dospelosť: Zabudnite na dlhé mesiace čakania. Tieto vtáky dospievajú neuveriteľne rýchlo a prvé vajíčka môžete očakávať už vo veku 6 až 8 týždňov od vyliahnutia.
• Vysoká a stabilná znáška: V ideálnych podmienkach dokáže jedna samička zniesť až 300 vajec ročne, čo z nej robí jedného z najefektívnejších producentov vajec v pomere k jej veľkosti.
• Minimálne nároky na priestor: Na rozdiel od sliepok či kačíc nepotrebujete veľkú farmu. Chov japonských prepelíc je možný aj v menšej záhrade, garáži alebo dokonca na balkóne v meste, pokiaľ im zabezpečíte vhodné podmienky.
• Nenáročnosť na starostlivosť: Sú odolné, prispôsobivé a nevyžadujú zložitú starostlivosť. Základom je čistota, kvalitné krmivo a dostatok vody.
• Dvojaký úžitok: Vajcia aj mäso: Okrem prísunu lahodných a výživných vajíčok poskytujú aj kvalitné, diétne mäso. Prebytočné kohútiky tak nájdu svoje využitie v kuchyni.

Základy chovu: Ustajnenie a kŕmenie

Aby sa vašim prepeliciam darilo, je dôležité poskytnúť im prostredie, ktoré rešpektuje ich prirodzené potreby.

Japonské nosivé prepelice je možné chovať v klietkach alebo priestrannejších voliérach. Dôležité je zabezpečiť im dostatok priestoru, aby sa predišlo stresu a agresivite. V kŕdli je ideálne dodržiavať pomer jedného samca na tri až štyri samice, aby neboli sliepky príliš unavené neustálym párením.

Základom je neustály prístup k čistej vode a kvalitnému krmivu. Pre dospelé nosnice je určená kŕmna zmes s vysokým obsahom bielkovín (aspoň 20 %), ktorá podporuje vysokú znášku. Kŕmenie je vhodné doplniť o zelené krmivo, ako je šalát či púpava, a nezabúdať na prísun vápnika (napr. vo forme drvených škrupín) pre pevnosť vajec.

Pokiaľ nemáte k dispozícii špeciálnu kŕmnu zmes pre prepelice, môžete si ju zostaviť napríklad zo zmesi pre nosnice a doplniť potrebné chýbajúce živiny v našej kalkulačke kŕmnych zmesí.

Upozornenie: Japonská nosivá prepelica rozhodne nie je spevavý vtáčik, ale prejavuje sa prenikavým škriekaním, ktoré nemusí byť po chuti všetkým susedom, najmä ak ich máte veľmi blízko 🙂

Znáška japonskej nosivej prepelice: Kedy a koľko?

Toto je téma, ktorá zaujíma každého chovateľa najviac. Ako sme už spomínali, japonská nosivá prepelica začína so znáškou extrémne skoro, často už v 8. týždni života. Priemerná znáška sa pohybuje medzi 250 a 300 vajcami ročne, pričom samička znáša približne jedno vajce denne.

Prepelica znáša malé, škvrnité vajíčka s hmotnosťou od 10 do 16 gramov. Hoci sú malé, sú plné živín a považované za delikatesu. Farba a vzor škvŕn na škrupine sú pre každú samičku jedinečné.

Znáška v zime: Vplyv teploty a svetla na prepelice

Mnoho chovateľov je prekvapených, keď ich prepelice s príchodom jesene a zimy prestanú alebo výrazne obmedzia znášku. Nejde o chorobu, ale o prirodzenú reakciu organizmu na zmenu podmienok. Dva hlavné faktory, ktoré spúšťajú túto prestávku, sú skracujúca sa dĺžka dňa a klesajúca teplota. Ak chcete udržať stabilnú znášku aj počas zimných mesiacov, musíte tieto dva faktory umelo riadiť.

1. Svetelný režim je kľúčový Dĺžka svetelného dňa je pre prepelice najdôležitejším signálom na produkciu vajec. Pre nepretržitú znášku potrebujú 14 až 16 hodín svetla denne. Počas zimy to jednoducho dosiahnete inštaláciou úspornej LED žiarovky s časovačom, ktorá sa automaticky zapne pred svitaním a vypne po zotmení, aby doplnila chýbajúce hodiny svetla.

2. Ideálna teplota pre znášku Druhým dôležitým faktorom je teplota. Ak teplota v chovnom priestore klesne pod 10 °C, prepelice začnú využívať energiu z krmiva primárne na zahriatie tela, nie na produkciu vajec, a znáška sa výrazne zníži alebo zastaví. Ideálna teplota pre maximálnu znášku sa pohybuje v rozmedzí 18 až 22 °C. Na udržanie tejto teploty v zime môžete využiť niekoľko spôsobov:

• Izolácia chovného priestoru: Zateplenie stien a stropu polystyrénom a dôkladné utesnenie všetkých škár proti prievanu je základom.
• Hlboká podstielka: Vyššia vrstva suchej podstielky (napr. hoblín) funguje ako prirodzená izolácia od studenej podlahy.
• Bezpečné prikurovanie: Ak je to nutné, môžete použiť zdroj tepla. POZOR: Nikdy nepoužívajte infračervené žiarovky s otvorenou špirálou, ktoré predstavujú obrovské riziko požiaru v kontakte s podstielkou. Bezpečnejšou voľbou sú keramické výhrevné lampy (ktoré nevydávajú svetlo) alebo malé olejové radiátory nastavené na nízky výkon s termostatom.

Zabezpečením dostatku svetla a tepla dokážete “presvedčiť” vaše prepelice, že je stále sezóna, a môžete sa tešiť z čerstvých domácich vajíčok po celý rok.

Odchov kuriatok: Potrebujete liaheň?

Hoci samička prirodzene hniezdi na zemi v plytkom hniezde, je dôležité si uvedomiť, že v zajatí bol u nej inštinkt sedenia na vajciach do veľkej miery potlačený. Preto ak plánujete odchovávať vlastné kuriatka, bez umelej liahne sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezaobídete.

Dobrou správou je, že inkubačná doba je veľmi krátka, trvá len 17 až 18 dní. Mláďatá sú po vyliahnutí samostatné, rýchlo rastú a už od prvého dňa potrebujú špeciálnu kŕmnu zmes s vysokým obsahom bielkovín.

Ako rozoznať samca od samice?

Rozlíšenie pohlavia je u dospelých prepelíc pomerne jednoduché, najmä u divoko sfarbených jedincov.

• Samec (kohútik): Má hruď sfarbenú do jednotnej hrdzavohnedej farby, bez škvŕn. Je o niečo menší, s hmotnosťou okolo 100-115 gramov. V dospelosti vydáva charakteristický, trojslabičný pískavý zvuk.
• Samica (sliepočka): Má hruď svetlejšiu, s výraznými tmavými bodkami a škvrnami. Je robustnejšia a jej hmotnosť sa pohybuje okolo 130-145 gramov.

Lietajú japonské prepelice?

Áno, ale ich schopnosť lietať je obmedzená. Sú to primárne pozemné vtáky a lietajú len na krátke vzdialenosti, zvyčajne v prípade ohrozenia, aby unikli pred predátorom. Ich let je skôr krátky a explozívny než vytrvalý. V klietkach a voliérach je preto dôležité zabezpečiť, aby si pri náhlom vyletení nemohli ublížiť o strop.

Záver: Malý vták s veľkými benefitmi

Japonská nosivá prepelica je skutočne fascinujúci a užitočný tvor. Jej chov je nielen ekonomicky výhodný, ale prináša aj radosť z vlastných, čerstvých a zdravých produktov. Ak hľadáte nenáročný spôsob, ako si obohatiť jedálniček a zažiť radosť z chovateľstva, tento malý vták s veľkým potenciálom vás určite nesklame.