Autor článku : Ing.Peter Ferienčík
Araucany – pôvod
Táto hydina má dosť exotický pôvod. Prvé kusy boli objavené v Južnej Amerike (v dnešnom Chile) vo vysokohorskom prostredí Ánd u indiánskeho kmeňa Araucanov, podľa ktorých dostali aj meno. Nie je doteraz presne jasné ako toto plemeno vzniklo. Je viac teórií. Pravdepodobne však španielski dobyvatelia v 16. storočí doviezli rôzne druhy hydiny. Tie sa mohli zmiešať s už skôr dovezenými druhmi z oblasti Ázie. K tomu ešte prispeli v 17. stor. Holanďania, ktorí doviezli do Latinskej Ameriky hydinu neurčitých plemien. V priebehu storočí došlo ku kríženiu rôznych plemien (pravdepodobne aj chocholkatých). Výsledkom bola zvláštna hydina s fúzmi, bez chvosta, ktorá znáša vajíčka s farebnou škrupinkou – Araucany.
Históriou vývinu araucan sa po prvý krát zaoberali v Smithovom inštitúte vo Washingtone v USA.
Podľa amerických zdrojov sú prvé zaznamenané správy o Araucanach znášajúcich modré vajíčka v C.N. Bementovom „American Poulterers Companion“, publikovanom v r. 1856. Prvý pár Araucan bol privezený do USA v r. 1850 a potom nasledovali dovozy v r. 1870 a 1880. V r. 1920 priviezla firma Pratt Experiment Farm v Pennsylvanii väčší počet živých kusov Araucan z Chile a odvtedy nastal aj ich masovejší rozvoj chovu v USA a Kanade
Prvé kusy sa mohli dostať do Európy na prelome 19. a 20 storočia. Už v roku 1854 spomína G. Jerosch vajíčka s modrou škrupinou. Taktiež popisuje araucany, ktoré videl na obraze. Do Nemecka boli prvé araucany privezené v r. 1907 do vestfálskeho Herne.
V r. 1912 prišli prvé Araucany do Posenu a do Madridu.
V roku 1921 vzbudili tieto sliepky senzáciu na 1. svetovom kongrese hydiny v Haagu. Následne v 30. rokoch dochádza k rozširovaniu tohoto plemena aj v Európe a USA.
V r. 1924 boli Araucany predvedené v Barcelone. Išlo o kusy, ktoré sa vyliahli z 24 vajec, ktoré pozbieral prof. Oreli v horách Neuquen od tamojších domácich sliepok. A ktoré boli prevezené na chrbtoch mulov cez horské hrebene do Buenos Aires.
Pravdepodobne prisšli prvé Araucany v r. 1928 aj do Anglie.
Ako Araucany nového typu možno však charakterizovať tie, ktoré boli v r. 1964 dovezené Fr. Proenstingom z Chile do Nemecka. Z indiánskej dediny pri Valparaise prišlo aj niekoľko pásikovaných-krahulcovite sfarbených zvierat do Nemecka. V Nemecku bol štandard Araucan uznaný v r. 1965
Araucana je síce zaraďovaná medzi bojové plemená, ale (podľa mojich skúseností) sa veľmi dobre znáša aj s inými druhmi hydiny, ktoré chovám.
Podľa vzorníka patrí skôr medzi menšiu – ľahšiu hydinu. Vzorník uvádza hmotnosť sliepky 1,2 až 1,5 kg a kohúta 1,8 až 2,1 kg..Aj z tohoto dôvodu pri odchove kureniec spolu s inými bežnými strednými plemenami nevznikajú žiadne problémy, rovnako ako aj vo veku keď už je rozoznať pohlavie.
Toto plemeno sa vyznačuje aj tým, že ešte stále nie je ustálený jednotný typ, a tak sa vyskytujú v chovoch aj zvieratá s fúzmi a bradou (aj bez), s bajúzami (aj bez), resp. ich kombinácie.
Araucany sa vyskytujú v 13 uznaných farebných rázoch: divoko sfarbené, pšeničné, modré, čierne, biele, pásikavé ,…. Väčšina farebných rázov má mať beháky vrbovo-zelenej farby.
Araucany majú aj ďalší prívlastok „Veľkonočná hydina“, nakoľko znášajú vajíčka s farebnou škrupinou. V mojom chove prevláda farba zelenkavá, bledomodrá až tyrkysová. Vyskytujú sa však aj vajíčka s bežnou svetlou škrupinou, pritom od sliepok, ktoré zodpovedajú štandardu.
Na základe rozboru vajec sa zistilo, že obsahujú podobné množstvo cholesterolu, v porovnaní s vajciami u nás bežne chovanými plemenami hydiny. Napriek tomu sa stále šíri, nielen po internete, nezmysel o vajciach bez cholesterolu, či s nižším obsahom cholesterolu.
Araucany však nemožno posudzovať len ako atrakciu a spestrenie chovateľských výstav, ale aj ako hydinu s veľmi dobrou úžitkovosťou. Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že dobre využívajú krmivo, skoro dospievajú a hlavne dosahujú celkom dobrú znášku. Tá má podľa vzorníka dosahovať 160 – 180 vajec ročne. Hmotnosť vajec je cca 50 – 60 gramov. V jarných mesiacoch zbieram od 8 sliepok denne 4 – 7 vajec. Taktiež kvalita a chuť mäsa je výborná. Nie sú náročné na špeciálne podmienky a znášajú našu zimu aj s mínusovými teplotami celkom dobre. Bežne aj v zime na snehu a v mrazivom počasí sa zdržiavajú vo výbehu, kde neustále hľadajú niečo „do zobáka“, takže pokiaľ majú možnosť, dokážu si dosť krmiva pozháňať aj sami.
Chov tohoto zaujímavého plemena je však trochu náročnejší, ako u bežných plemien. Asi najväčší problém je oplodnenosť vajec a a liahnivosť. Prvú vec, čo si u tohoto plemena všimnete je jeho zvláštna postava, ktorú spôsobuje neprítomnosť kostrče (trtáča) a tým pádom aj chvosta. Tu vzniká problém. Keďže chvostové perie u kohúta aj sliepky splýva cez kloaku a vďaka zakrnutosti kostrče, táto hydina nevie pri párení perie zdvihnúť. Takže aj keď kohút sliepky normálne pojíma, vajcia sú zväčša neoplodnené. Proti tomuto je len jedno opatrenie. Zhruba tri týždne pred zamýšľaným zberom násadových vajec (po rozdelení araucan do chovných kmeňov) je potrebné u všetkých bezchvostových kusov upraviť perie okolo kloaky. Pokiaľ chovné kusy už nemienite vystavovať je potrebné chvostové perie okolo kloaky opatrne ostrihať, tesne pri koži, aby trčiace kostrnky pri párení nerušili. Je pravda, že pohľad na takto upravenú hydinu chovateľskému oku veľmi neulahodí, ale máte istotu, že sa dočkáte oplodnených vajec. Bežne som mal oplodnenosť vajec min. 80% a vyliahlo sa vždy skoro celé množstvo kureniec z oplodnených vajec. Nezaznamenal som žiadne úhyny u vyliahnutých kureniec, takže nemôžem potvrdiť správy o problematickom “„Fabrciovom váčku”“ ktorý u tohoto druhu spôsobuje údajne vysoké úhyny u kureniec. Dôvodom zvýšených úhynov by mal byť skrátený počet stavcov chrbtice u tohoto plemena. Stretol som sa s tým len v článkoch iných chovateľov.
Z vlastných skúseností môžem poradiť, aby sa do chovu zaradili bradaté sliepky s bajúzatým kohútom (a naopak) , alebo len bradaté kusy aby ste po nich vyliahli veľa životaschopných kureniec, ktoré budú v dospelosti spĺňať „vzorníkové“ požiadavky. Stále je však veľký problém dochovať potomstvo s bajúzami, čiernou bradou, tmavou farbou peria, zelenými nohami a požadovaným postojom. Zo sto vyliahnutých kureniec len niekoľko spĺňa všetky požadované predpoklady. Taktiež sa neodporúča zostaviť chovné hejno len napr. s bajúzatých sliepok a bajúzatého kohúta. Ja som do chovu zaradil bajúzatého kohúta a sliepky bradaté.. Liahnivosť predčila moje očakávania. Vyštepuju sa všetky druhy araucan a ich kombinácie. Najväčšiu radosť mám, že je aj niekoľko kusov bajúzatých sliepočiek a kohútikov. Treba len dať pozor, aby si ich vzájomne nevyzobali až do krvi, ako sa mi to už stalo.
Nakoľko mám veľkú liaheň, všetky znesené vajíčka som liahol len v liahni. Ale z počutia aj z literatúry i vlastných skúseností viem, že sú sliepky tohoto plemena aj výbornými kvočkami. Sám som mal problém „odkvokať“ niektoré moje sliepky, ktoré túžili sami vychovávať potomstvo.
Moju hydinu kŕmim granulami od firmy Energys, podľa veku hydiny. Mám tak istotu, že hydina dostáva presne také zloženie potravy ako potrebuje. Do vody im pridávam raz za čas aj vitamíny (kombinal AD3). Stále majú k dispozícii drobný štrk vo zvláštnom krmítku . Samozrejme, že si radi pochutnajú aj na zelenom a príp. zvyškoch z kuchyne. Kuriatka očkujem v 1. týždni života Livacoxom Q, proti kokcidióze, a vakcinujem Avipharmom. Pred začiatkom chovnej sezóny si chovné kusy nechám veterinárne vyšetriť na TBC a pullorovu nákazu od veterinára. Po ohodnotení vybraných kusov posudzovateľom, sú tieto pre ďalšiu sezónu zaradené do uznaného chovu.
Koncom roku porozdeľujem hydinu podľa druhov a farieb do samostatných výbehov. Na jedného kohúta odporúčam 4 – 8 sliepok. V druhej polke januára zbieram už prvé násadové vajcia do liahne. V priebehu februára sa už liahnu prvé kurence. Okrem Minigranuliek od Energys, pokiaľ nie je sneh, dostávajú aj na drobno nasekané zelené. Prvý týždeň napájam len riedkym čajom a čistým kukuričným šrotom, aby som sa vyhol príp. črevným problémom. Kurence araucan odchovávam spolu s kurencami iných plemien (wyandotky, laflešky, orlovky,…). Znášajú sa dobre, bez šarvátok o krmivo, či vzájomnej agresie. Toho roku sa mi vyliahli kohútiky a sliepočky v pomere asi 2:1. Z prvej a druhej liahne si vyberám najlepšie mládky do svojho chovu a na výstavy. Krúžkujem vo veku cca 6-8 týždňov krúžkami č. 16 (sliepky) a č. 18 (kohúty). Verím, že aj na základe tohoto článku sa na výstavách budeme častejšie stretávať s týmto nevšedným druhom hydiny.
Pre chovateľov (resp. záujemcov), ktorých inšpiroval tento článok je tu potešujúca správa. V Českej republike funguje „Klub chovateľov Araukán a zdrobnených Araukán“. Nevzťahuje sa však len na územie ČR, ale je otvorený aj pre záujemcov o členstvo z radov slovenských chovateľov. Vzhľadom na malý počet chovateľov tohoto plemena v SR je to veľkou výhodou, že aj oni nájdu zastrešenie pre svoje chovy.
Pre prípadných záujemcov o vstup do Klubu chovateľov Araukán a zdrobnených Araukán uvádzam aj kontakt na web.
Poznámka: Spisovne by sa mal používať výraz araukana.
Tento článok je od chovateľa, ktorý sa venuje chovu Araucan a je zverejnený v plnom znení. Na FB ho nájdete pod Kohut Zpekla
